Sector.sk

Animal Shelter takou plytkou stratégiou, že sa občas hrá sama. A v čom by hra mohla poľahky zabodovať – interaktívna encyklopédia – to úplne ignoruje a hráča nič nenaučí, pretože tu žiadna edukácia nie je prítomná. Pre koho teda vlastne táto hra je určená, ostáva záhadou.

Z istého pohľadu áno, avšak Trolley Problem, Inc. nie je titul, na ktorý by sa dalo nazerať len z jedného pohľadu. Viac ako hra je to sonda do ľudskej morálky a filozofická esej, ktorú si preklikáte a možno sa pri tom dozviete aj niečo o sebe. Preto mnohých ľudí neosloví a ak vás aj osloví, na koniec sa preklikáte za jeden večer. Na druhej strane to nestojí veľa a niektoré časti „príbehu“ sú naozaj vtipné.

Celkovo je Deadly Dozen Reloaded slabý remaster, ktorý je skôr pre nostalgikov ako pre reálnych hráčov. Jediné čo môže ukázať, je to, ako sa niekedy dávno hry robili, aké dizajnové chyby mali a ako by vyzerali s vylepšenou grafikou.

Hudobný sprievod tvoria tradičné nepríjemné zvuky a atmosféra by sa dala krájať. Tá sa naozaj podarila, ale ostatné nedostatky sú príliš veľké na to, aby som hre dal vyššie hodnotenie. Žiadna veľká sláva, ale osobne som rád, že som mal príležitosť hru recenzovať a hrať. Svojím spôsobom ma to chvíľami bavilo.

Pre rekreačnejších hráčov je tam možnosť trochu si pomôcť a pre takých, čo radi skúšajú nové a netradičné veci, je Loot River tiež vhodný kandidát na podporu a vyskúšanie.

Trek to Yomi je výprava do historického Japonska v štýle Kurosawa filmov. Unikátny monochromatický vzhľad vás pohltí, boje sú dynamické a realistické a všetko vám bude pekne odsýpať. Vo finále sa ocitnete príliš rýchlo, čo je škoda, ale hra vo vás zanechá dobrý dojem. V Game Pass je to jasná voľba, ktorú by ste nemali prešvihnúť.

Kombinera je hra, ktorá je zaujímavá hneď z niekoľkých pohľadov. V prvom rade je to nová značka od Atari, ktorú sme veľmi nečakali, ale prekvapila. Taktiež je to puzzle hra založená na sviežich nápadoch a to je vec, ktorú dnes už tak často nevidíme. Má však aj svoje neduhy, ktoré to celé ťahajú dole. Nie veľmi, ale ťahajú. B hre občas naozaj uletí obťažnosť a to do úrovne, kedy to s ňou mnohí možno aj vzdajú. Pritom problémom nie je logická časť hádaniek, ale skákačková.

Phantom Breaker: Omnia nie je zlá hra a kedysi by sa radila medzi tie lepšie, no dnes je jej najväčším problémom to, že sa žáner bojoviek posunul ďalej. Ponúka toho málo v oblasti singleplayeru a aj multiplayeru. Chýbajú tu výzvy, chýba tu zaujímavo spracovaný tutoriál, chýba tú hlbšie spracovaný multiplayer s rozsiahlejšími možnosťami.

Môžete namietať, že Train Station Renovation je to stále o tom istom. Áno, máte pravdu, v hre nenájdete nič originálne. Na oplátku však pohltenie funguje presne tak isto ako v House Flipper. Pri hraní si oddýchnete, nik vás netrestá, ak vám to nejde, hráte vlastným tempom, nezomierate, nemusíte si udržiavať maximálnu pozornosť a byť v strehu. Train Station Renovation je viac než príjemná oddychovka, ideálna na Switch či Steam Deck.

Stále je to v jadre zábavná on-rail akcia, kde si hlavne vo dvojici užijete krvavú streľbu do zombíkov rôzneho druhu, ale hlavne ovládanie ju teraz ťahá dole. Taktiež pri niektorých veciach vývojári remakovali aj nad rámec toho, čo bolo nutné. Potešia pridané prvky, bonusová galéria a aj možnosť výberu medzi dvomi grafickými režimami, no stále si myslím, že by sa z remaku dalo vyťažiť aj viac.

Nintendo Switch Sports dobre nadväzuje na Wii Sports, ibaže doba sa už poriadne zmenila a navyše táto novinka nie je zadarmo ku konzole. Jej športy dokážu zabaviť a osloviť pokojne aj celé rodiny, ale je tu niekoľko otáznych rozhodnutí, ktoré výrazne limitujú možnosti hrania.

Forgive Me Father má síce tiež momenty, kedy horšie vnímate okolie, ale celkovo je zvolený komiksový štýl oveľa prijateľnejší. V konečnom zúčtovaní preto má Father prevahu a osloví o niečo viac ako jeho konkurent. Každopádne, ani v jednom prípade neurobíte chybu, ak si chcete poriadne zastrieľať ako za starých dobrých čias.

Tempest 4000 je kvalitný nástupca akčnej automatovej legendy a ukazuje, že aj po 41 rokoch od vydania pôvodnej hry môže tento koncept zaujať. Kombinácia vektorovej grafiky, chytľavej hudby a zábavnej hrateľnosti stále funguje.

Stranger of Paradise: Final Fantasy Origins je sčasti rozporuplná hra. Nie je to plnohodnotné Final Fantasy, skôr dobrý spin-off, akých si pamätáme viacero. Imponuje mi, že sa dokáže pozrieť inak na Souls žáner a dať šancu väčšiemu množstvu hráčov, čím ide príkladom. Je to akčná sekačka, ktorá by aj bez ikonického názvu mala čosi do seba, len by sa možno ťažšie presadila.

Green Hell VR pritom síce robí pár kompromisov a obmedzení, napríklad čo sa týka hustoty porastu alebo úsekov vymedzených na pohyb, ale nie sú to zásahy priveľmi drastické, ktoré by hráča ochudobnili o zážitok. Ten sa v konečnom dôsledku naopak prehĺbil, lebo tú zelenú džungľu pociťujete a prežívate ešte intenzívnejšie ako predtým.

Blackwind je kolekcia veľmi dobrých nápadov, ktoré ste už videli kade-tade v hrách alebo vo filmoch. Napriek tomu však celý produkt pôsobí lacno, nedotiahnuto a pripomína skôr akési demo. S cenovkou 25€ si vývojári veľmi nepomáhajú, a tak by som titul len veľmi ťažko odporučil. Zatiaľ ho sťahujú dolu najmä technické problémy, na ktorých sa údajne pracuje, no okrem toho aj mechaniky a celý zvyšok hry.

Postal 4 je dôležitá hra a mal by ju poznať každý herný dizajnér, aby sa vyhol všetkým jej chybám a na hernom trhu sa už nikdy neobjavil takýto zločin proti ľudskosti. Neexistuje aspekt, v ktorom by to hra dotiahla aspoň na priemernú úroveň. Je príšerná v každom ohľade a aj keď vyzerá ako hnoj, aj na súčasnom hernom hardvéri beží príšerne.

Weird West má výbornú atmosféru divokého západu, hoci trochu zmutovaného, ale štýlového a plného dobrodružstiev. Niektoré individuálne príbehy postáv sú zaujímavejšie a komplexnejšie, iné o niečo menej, no vcelku fajn. Naproti tomu hlavný dej, ktorý je ich spojnicou, je dosť fádny a ani v závere neohúri. Herná náplň ako taká je pestrá, ale ešte stále treba upratovať chyby, ktorých je pomerne veľa a budete škrípať zubami pri fakt zlej umelej inteligencii. Napriek všetkému je výsledok zábavný a presvedčivý, ale pri hodnotení sme predsa len prižmúrili oko.

Polda 7 sa inšpiroval skôr poslednými dielmi než počiatkami celej série, ale stále je to Polda v skvelej forme a vlastne mu fandíme. A vy ostatní si nájdete mnoho kameňov, ktoré môžete do hry hodiť. Nebude vám to nič platné, svojich fanúšikov Polda poteší.

Aj keď ide o nádherné dobrodružstvo, hra budí dojem, že sa od prvého dielu veľmi neposunula. Pridaním nových mechanizmov sa zvýšila komplexnosť, no nie náročnosť hádaniek. Moss: Book II by si zaslúžila vyjsť aj v plnohodnotnom next gen kabáte a len čas ukáže, či Polyarc posunú Moss na novú úroveň. Dovtedy sa rozhodne oplatí rozmotať všetky káble od PS VR a užiť si Moss: Book II ako jednu z najpútavejších hier vo virtuálnej realite.

Moja prvá skúsenosť s hernými motorkami nedopadla práve najlepšie. Pre nováčikov nie je Monster Energy Supercross veľmi prívetivý, chce to trochu cviku, ale ide to. Nakoniec však táto snaha vychádza trochu navnivoč. Naučíte sa ovládať motorku, rýchlo jazdiť, ale celú hru si nebudete môcť poriadne užiť kvôli nastaveniam spojeným s AI a náročnosťou.

MLB The Show 22 je audiovizuálne parádne spracovaná športová hra, ktorá sa v tejto oblastí radí medzi tie najlepšie. Ponúka kopu obsahu, dostatočnú hĺbku a široké možností nastavení na to, aby si ju mohli užiť hráči s rôznou úrovňou schopností. Dokážete pri nej na pár chvíľ dobre zrelaxovať, ale tiež sa ponoriť do dlhých zápasov, kde závisí na šikovnosti aj taktike.

Už sme ich tu mali niekoľko a Persona 4 Arena Ultimax je zatiaľ tou najlepšou. Čo na jednej strane nie je dobré vysvedčenie pre novú tvorbu, no na druhej strane to ukazuje, že hra odolala zubu času a dokáže zabaviť aj po takmer 10 rokoch. Má síce nejaké muchy, niektoré sú aj trochu hlúpe, ale stále je to kvalitná hra s kopou obsahu, rozsiahlym príbehom a zábavným súbojovým systémom. Len by sme od takéhoto vydania po toľkých rokoch čakali viac. Viac vylepšení, viac noviniek, viac úprav.

Ak si chcete nostalgicky zaspomínať na staré dobré FPS, Nightmare Reaper je rozhodne dobrá voľba. Udrží vás v tomto duchu svojou hrateľnosťou aj pixelartom, kvôli ktorému je však niekedy situácia v boji neprehľadná. Do rúk pritom vezmete tonu zbraní a kúzelných vecí a spestria to minihry, v ktorých navyše získate vylepšenia. Ak máte radi akčný retro štýl, jednoznačne berte.

Ikai nie je jednohubka, ktorá by sa dohrala sama, no náročnosť je minimálna. Hrateľnosť je skromná, obťažnosť vychádza skôr z frustrácie. Sila hry tkvie v tom, že je zasadená do prostredia, ktoré je pre nás exotické a stále málo prebádané. Už len fakt, že do príbehu spadne rovno po hlave, pôsobí ako vytrhnutý z kontextu. Hra vás nijako neuvedie do situácie, pričom si to vo svojej komornosti priam pýta. Odhaľovanie minulosti svojou tuctovosťou následne iba potvrdzuje neskúsenosť scenáristu v budovaní napätia.